Sociálne siete nemajú dobrý vplyv na psychiku mladých ľudí
Výsledky rakúskej štúdie poukázali na negatívny vplyv sociálnych sietí aj na celkový vzostup duševných problémov mladých ľudí.
Klimatické zmeny, vojna a sociálna nespravodlivosť zaťažujú duševné zdravie detí a mladých ľudí, ukázala rozsiahla štúdia zameraná na psychické zdravie v Rakúsku s názvom mental-health days-Studie 2024.
Ťažiskom sociálne siete
Ťažiskom štúdie, na ktorej sa zúčastnilo 14 500 mladých ľudí vo veku od 14 rokov, bolo používanie digitálnych médií a ich vplyv na psychické zdravie. Výsledky štúdie založené na anonymných odpovediach mladých účastníkov ukázali, že mladí ľudia trávia na svojich smartfónoch takmer štyri hodiny denne, z toho 96 minút na sociálnych sieťach.
Používanie služieb ako messenger, hranie hier online alebo čítanie správ nemali vplyv na celkový pocit spokojnosti. Iná je situácia v prípade streamovacích služieb a predovšetkým sociálnych médií, ako je Instagram.
Filtrovaný svet Instagramu a TikToku
Výsledky štúdie naznačujú, že sociálne siete ako Instagram alebo TikTok majú negatívny vplyv na spokojnosť mladých ľudí, zdôraznil jeden z autorov štúdie Tobias Dienlin z Viedenskej univerzity. „Ľudia tu vo všeobecnosti ukazujú svoje dobré stránky,“ uviedol počas pondelkovej tlačovej konferencie vo Viedni.
Sociálne siete a streamovacie spoločnosti zvyčajne prezentujú ideálny obraz ľudí a nie nefiltrovaný život, dodal Paul Plener, vedúci oddelenia detskej a dorastovej psychiatrie vo Všeobecnej nemocnici vo Viedni a ďalší autor štúdie. Väčšina ľudí v porovnaní s ľuďmi, ktorí na svojich profiloch neprezentujú chvíle, keď sa cítia zle alebo sú smutní, z toho, samozrejme, vychádza horšie.
Mladí tam zvyknú tráviť dlhé hodiny, hoci by sa mohli venovať iným činnostiam, napríklad športovaniu alebo inej zmysluplnej aktivite s rovesníkmi. Čas strávený na smartfónoch ich navyše odvádza od štúdia a práce.
Duševné problémy na vzostupe
Celkovo mladí ľudia v rámci štúdie uviedli, že sú so svojím životom spokojní. Takto sa vyjadrilo až 73 percent opýtaných. Konkrétne otázky však odhalili aj problémy s duševným zdravím. V prieskume 68 percent respondentov uviedlo, že za posledné dva týždne mali depresívnu náladu alebo pociťovali beznádej. Podľa odborníkov je znepokojujúca skutočnosť, že tretina všetkých opýtaných mladých ľudí uviedla, že počas posledných dvoch týždňov mali dni, keď mysleli na to, „že by boli radšej mŕtvi alebo by si chceli ublížiť“.
Ako uviedol psychiater Paul Plener, skutočnosť, že duševné problémy sú medzi dospievajúcimi na vzostupe, sa potvrdila aj vo viacerých medzinárodných štúdiách.
Zistilo sa tiež, že sa výrazne zvýšilo predpisovanie liekov dospievajúcej mládeži. Je to spôsobené najmä viacerými krízami v spoločnosti od vojen, inflácie až po klimatické zmeny.
Dni duševného zdravia v školách
Štúdia je súčasťou iniciatívy Mental health days, ktorá funguje v rakúskych školách od roku 2023. Jej cieľom je priblížiť mladým ľuďom témy týkajúce sa duševného zdravia a posilniť psychické zdravie. Doteraz sa na nej zúčastnilo približne 130 000 mladých ľudí. Témy, ktoré sa v rámci tejto iniciatívy preberajú, zahŕňajú okrem iného šikanu a mobbing, obraz telesnosti, tlak na výkon, úzkosť a sebapoškodzovanie či samovražedné sklony.
Pre rok 2025 je naplánovaných celkovo 500 dní, náklady sa pohybujú vo výške 1,5 milióna eur.
Zdroje: mentalhealthdays.eu, science.ORF.at